Na ZŠ, obzvlášť v nižších ročníkoch je využitie IKT fajn, ale aj tak si myslím, že rukám i umu mladších detí pristane tvorivá aktivita zo sveta analógového old-schoolu. Náročným učivom pre pochopenie sa v piatom ročníku Geografie ukazuje byť učivo venované mapám, mierkam a mapovým projekciám. K rozvoju vzťahu žiakov k samotným mapám sa dá využiť jednoduchá aktivitka v podobe súťaže o najkrajšiu mapu sveta, v ktorej majú žiaci slobodu zvoliť si akúkoľvek výtvarnú techniku pre ich mapku. Základnú obrysovú mapu si na papier veľkých rozmerov vytvoríme nasvietením obrysovej mapy cez dataprojektor.
Pochopiť prečo sú plochy v oblasti pólov na niektorých mapách sveta (Mercator) väčšie, ako v skutočnosti sú a dochádza tu k výraznému skresleniu rozlôh, pomôže žiakom jednoduchá tvorivá aktivitka zvaná Tenisová loptička Zem(Tennis Ball Globe). Priznávam, že aktivita nepochádza z výsledkov môjho vlastného myšlienkového pnutia, ale náhodne som ju objavil na webe. Ak by niekomu z vás robil problém postup výroby v angličtine, preložil som ho aj do slovenčiny. Podobná aktivita je dostupná aj pre učivo zamerané na rozdelenie zemskej kôry na tektonické dosky. Materiál na vytlačenie pre žiakov si môžete stiahnuť priamo na mojom úložisku.
Zaujímavým rozšírením aktivity môže byť zadanie pár úloh zameraných na rozmery Zeme. Nechajte žiakov napr. odmerať rovníkový obvod ich tenisovej Zeme, vypočítať priemer alebo polomer. Dokážu zo svojich meraní odhadnúť mierku zmenšenia svojho tenisového glóbusu v porovnaní so skutočnou Zemou? Akú veľké lopty by sme museli použiť pri výrobe Slnka, alebo Mesiaca, ak by sme ich chceli vyrobiť v rovnakej mierke? Ideálna príležitosť nad krátkym, alebo dlhším pozastavením sa pri téme mapových mierok.
Vizualizácia je slovo dnešných dní, samotné čísla v tabuľkách nadchnú len pár členov matematického krúžku z ťažkého undergroundu. Humánna geografia sa však bez čísiel, štatistík a grafov len ťažko zaobíde, napokon práve tejto téme som venoval jeden zo svojich vôbec prvých článkov na tomto blogu. Dnes už našťastie v školách nebazírujeme na memerovaní rozlohy štátov naspamäť, poznať však aspoň relatívnu veľkosť toho, ktorého štátu nemusí byť vôbec na škodu. Ukážme si preto, aké možnosti nám v tejto oblasti ponúka internet.
Veľmi jednoduchou aplikáciou pre grafické porovnávanie veľkostí (rozlohy) dvoch štátov je Mapfight, ktorého výhodou je práve jeho neuveriteľná jednoduchosť. Zo zoznamu si vyberiete dve oblasti, ktorých veľkosť chcete porovnať a web vám vygeneruje jednoduchú prekryvnú mapu, pričom sú však obrysy štátov značne zjednodušené. Okrem štátov môžete do porovnávania pridať aj svetadiely a americké federálne štáty. Okrem grafického porovnania vo vizuálnej podobe, vám web vygeneruje aj číselné porovnanie koľkokrát je štát A väčší od štátu B. Ako príklad uvádzam výstrižok porovnania rozlohy Slovenska a Afriky. Slovensko je to malé modré uprostred :)
Ďalším užitočným webom je overlapmaps.com, ktorý poskytuje podobné služby, ako predchádzajúci príklad s pár odlišnosťami. Najväčšou je, že prekryvná mapa je vytvorená na podkladovej vrstve Google maps, kde si môžete vybrať aj satelitnú vrstvu. V zozname geografických prvkov, ktoré môžete porovnávať sú aj viaceré jazerá a v rámci štátov aj ich administratívne časti. Výhodou je možnosť okamžitého zdieľania vytvoreného porovnania cez odkaz alebo na sociálnych sieťach. Možnosť uloženia, ako obrázku na disk počítača aj v tomto prípade chýba. Veľmi jednoducho sa však dá tento malý problém vyriešiť. stačí použiť súčasť Windows 7 Výstrižky (Snipping Tool) alebo akýkoľvek iný program na ukladanie označených častí obrazovky na disk vo forme obrázku. Formát obrázku je šikovný v prípade, že by ste porovnanie radi vložili napr. do vašej prezentácie. Spomenutým spôsobom som získal aj porovnávaciu mapu rozlohy Slovenska s Michiganským jazerom nižšie.
Treťou možnosťou je využiť web ifitweremyhome.com, ktorý nám okrem prakticky rovnakých prekryvných máp, ako web overlaps.com, poskytne aj viacero zaujímavých štatistických porovnaní v atraktívnej podobe.
Okrem webových generátorov porovnania veľkostí štátov, môžeme na internete nájsť aj množstvo už vytvorených porovnaní, ktoré majú neraz vynikajúcu grafickú aj informačnú hodnotu. Ako príklad by som uviedol svoju obľúbenú mapu skutočnej veľkosti Afriky, alebo porovnanie Sev.Ameriky s Európou. Vynikajúce porovnávacie (resp. prirovnávacie), živé a interaktívne mapy sa občas objavujú na webe časopisu The Economist. Naposledy to bolo napr. prirovnanie počtu vrážd v jednotlivých štátoch Mexika s inými štátmi sveta. Vizuálne veľmi pôsobivé a názorné (v mape si môžete prepnúť aj prirovnanie počtu obyv. každého mexického štátu k štátu sveta s približne rovnakou populáciou). Prirovnanie populácie a výkonnosti ekonomiky (HDP) jednotlivých štátov USA so štátmi sveta je spracované na staršej interaktivitke.
Budem len rád, ak sa spomínané weby stanú vašimi pomocníkmi, prípadne vašim žiakov pomôžu pri ich usilovnom štúdiu Geografie. Teším sa na vaše reakcie a skúsenosti s ich používaním.
Všetci učitelia to iste poznáte, páni školskí úradníci si myslia, že vás učenie len vášho predmetu už nadobro nudí a preto si pre vás každý rok pripravujú nové vychytávky, ktoré by ste do vašich hodín mali povinne včleniť. Vraví sa tomu aj začlenenie prierezových tém, využitie medzipredmetových vzťahov a snáď aj snaha o polyhistorické vzdelanie našich najmenších. Niektorým z vás nerobí väčšina prierezových tém problémy, niektorých z vás z nich naopak chytá triaška. V mojom krátkom pojednaní by som sa rád podelil s myšlienkami ohľadne úspešného včlenenia prierezovej témy finančnej gramotnosti do Geografie. Možno to bude celé nezmysel a možno ma za to hneď na MPC ukradnú. Ťažko povedať, nik nám nikde neporadil, ako si s tým poradiť.
Pri aplikácii prierezovej témy finančná gramotnosť nám v Geografii, ako prvé prirodzene napadnú cudzie meny, posudzovanie ich výmenných kurzov, prepočty s nimi. Úplne beznádejné by nemuselo byť ani porovnávanie nákladov na život a cien rôznych komodít v jednotlivých štátoch sveta, alebo zisťovanie nákladov na žiakmi plánovaný výlet. Pozrime sa na to pekne postupne ...
Zoznámiť žiakov s rôznymi platidlami a menami vo svete sa dá nielen cez čísla a kurzové kalkulačky, ale aj celkom prosto zábavne cez jednoduchú a vtipnú webovú aplikáciu, ktorá im v priebehu pár minút umožní vyrobiť si nimi bankovku vybranej svetovej meny. Výstavka vlastných, farebne vytlačených bankoviek v triede môže byť celkom zaujímavým spestrením nudných tried. Pozrite sa, na akých bankovkách som už ja sám! :)
Praktickou môže byť aj aktivita na prevod jednotlivých mien pomocou aktuálneho kurzového lístka, žiaci sa môžu zahrať na skutočnú zmenáreň, vyhotoviť si kurzový lístok s pomenovanými menami (ponúkané meny si môžu sami vybrať). Ďalší žiaci môžu obdržať istú sumu peňazí vo vybranej mene a vymeniť ich za menu krajiny, do ktorej "cestujú". Pre dosiahnutie reálnosti sa môžu peniaze vytlačiť, prakticky všetky bankovky sveta nájdete na webe, alebo si ich podľa potreby vygooglite. Žiaci pracujúci v zmenárni môžu kurzy prepočítavať pomocou vlastnej kalkulačky, alebo si pomôžu dostupnou aplikáciou. Názvy všetkých mien aj s drobnými sú dostupné v prehľadnej tabuľke napr. na worldatlas.com.
Jednoduchou aktivitou môže byť priraďovanie peňažných mien (bankoviek) k správnym štátom na mape sveta. Jednoducho si vopred vytlačíme a postriháme zmenšenini rôznych bankoviek a úlohou žiakov je pomenovať menu a určiť štát v ktorom sa ňou platí. Bankovky sa dajú taktiež zoraďovať podľa ich peňažnej hodnoty po prepočte na eurá. Pre mladších sú pekne spracované interaktívne aktivity o Eure - napr. puzzle, eurobeh. Zaujímavé aktivity sú dostupné v slovenčine aj na webe NBS.
Informácie, ktorým sa žiaci vždy potešia sú podľa mojich skúseností ekonomickej povahy, peniaze raz darmo hýbu svetom. Žiaci radi porovnávajú Slovensko s inými štátmi sveta, alebo rôzne štáty navzájom, či už z hľadiska priemerných platov, alebo nákladov na život. Vynikajúcim pomocníkom pre tento druh aktivít je web Numbeo, ktorého porovnávací nástroj, vám porovná ceny veľkého množstva komodít a služieb medzi dvomi mestami. Kalkulačka Numbeo vám zase prepočíta koľko by ste si toho mohli dovoliť napr. v Kodani za 1000 eur v porovnaní s Bratislavou, Numbeo Index vám ukáže najdrahšie mestá sveta. Numbeo ponúka veľa nástrojov na hranie pre zvedavých žiakov, stačí ho len lepšie preskúmať.
Žiaci sa môžu takisto naučiť nielen o peniazoch cez aktivitu simulujúcu skutočnú cestu do vybraného mesta Európy, pričom je ich úlohou na internete zistiť všetky dostupné dopravné prostriedky, spoločnosti a potenciálne ceny. Istotne sa potešia, keď zistia, ako lacno a rýchlo sa dá cestovať s nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, alebo s autobusovými spoločnosťami ak si kúpia svoj lístok v dostatočnom predstihu :) A ozaj, koľko by vyšla cesta autom z ich mesta do Paríža, ak by náklady na benzín a diaľnice zdielali štyria, išli tam najkratšou možnou trasou a ich auto spotrebovalo priemerne 5,1 l benzínu na 100 km?
Nechajme ich trápiť sa, čo sa naučia dnes, zajtra pri úteku z krajiny pod Tatrami, akoby našli :)
Už tuším Janko Ámos čosi o tom, že škola hrou by mala byť písavali. Aspoň tak nám na dejinách pedagogiky vyprávali tí, ktorí sa tým síce neriadili, ale o to radšej sa pri svojich výkladoch (nie, neboli to výklady s hračkami:) sami počúvali. Preto som si povedal, že to skúsim a hre dám šancu, i keď si to tie neporiadne decká vôbec nezaslúžia a účinnejšou metódou by asi bolo právo Šárija.
Prečo sa hrať? Lebo medveď. (Ilustračný obrázok)
Hrať sa dá niekedy menej, niekedy viac, závisí to nielen od témy, ale aj od nastavenia triedy a v nesposlednom rade od disciplíny žiakov v nej. Hry osobne využívam väčšinou pri opakovacích hodinách, keďže sú časovo aj organizačne náročné. Najlepšie skúsenosti som mal zatiaľ so súťažnou hrou v štýle vedomostnej súťaže Riskuj! Na internete sa dá nájsť viacero šablón podľa, ktorých sa dá hra jednoducho vytvoriť, osobne si však pohodlne vystačím s bežným programom na tvorbu prezentácií Powerpoint alebo Impress. Hra je dynamická a žiaci rozdelení do skupín si pri nej vyberajú otázky z viacerých tém podľa stupňa obtiažnosti. Správna odpoveď vedie k získaniu danej sumy na svoje konto, nesprávna naopak. Z mojich pozorovaní hra podnecuje žiakov k zvýšenej motivácii a snaženiu a pri opakovaní tematického celku je fantastickým pomocníkom učiteľa. Ak by ste chceli mať lepšiu predstavu, ako taká hra vyzerá, stiahnuť si už jej hotovú šablónu, alebo sa nebodaj zahrať, nech sa páči, stiahnite si Riskuj na tému Austrália a Polárne oblasti.
Okrem hry Riskuj je možné so žiakmi vyskúšať hoc aj hru Milionár, ktorú si jednoducho vytvoríte priamo cez online nástroj, alebo opäť cez prezentačný software. Zaujímavou môže byť aj hra Výstup na horu, s ktorou však nemám osobné skúsenosti. Ukážku, ako tento typ hry vyzerá si môžete pozrieť a stiahnuť na českom Metodickom portáli. Zaujímavou môže byť aj klasická hra Obesenec, ktorú si môžete vytvoriť pomocou aplikácie na webe. O hraní domina som písal už v jednom z predošlých článkov.
Nechajte študentov robiť na vás oči ...
Okrem vyššie spomínaných hier ma nedávno zaujala možnosť vyskúšať potenciál starých dobrých stolových hier, veď dodnes si pamätám, ako sme ako deti fičali na skvelej stolovke Kamionem po Evropě a koľko som sa z nej o geografii Európy naučil. V súčasnosti nám trh ponúka množstvo hier s geografickou tematikou, kvôli ich cene sú však pre školské využitie pravdepodobne len málo dostupné a sám s nimi nemám osobné skúsenosti. Preto som si povedal, že jednu si experimentálne vytvorím sám. Presne s takými otázkami a pravidlami, aby vyhovovala na použitie v školskom prostredí pre presne určenú vekovú a vedomostnú kategóriu žiakov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim podeliť o svoje skúsenosti.
Z platu si to nekúpim a žiadať o kúpu školu asi nepôjde, veď už dva roky pýtame rolety a nič :)
Stolovú hru som vytvoril pre účely jej využitia pri opakovaní tematického celku o Afrike v druhom ročníku gymnaziálneho učiva. Keďže sme už predtým na opakovanie využívali Riskuj a Domino, chcel som prekvapiť žiakov niečím novín a najmä som to bral ako výzvu pre samého seba. Môj výtvor si môžete pozrieť online vo formáte pdf alebo si ho stiahnuť vo formáte .odp (Libre alebo Open Office), v ktorom vám budú fungovať aj všetky hypertextové odkazy a hra bude živá. Hneď na úvod musím spomenúť veľkú nevýhodu tvorby takejto hry, ktorou je časová náročnosť prekračujúca únosť bežnej prípravy učiteľa na hodinu. Človek musí byť tak trochu nadšený magor, aby sa do toho pustil a určite padnutý na hlavu, aby to aj dokončil. Keďže som perfekcionista nielen, čo sa týka obsahu ale aj vizuálnej stránky diela, čas strávený na tvorbu sa rovná viac ako desiatim hodinám čistého času. Radosť z hry však za to stojí.
Pri vymýšľaní a tvorbe stolových hier odporúčam udržať ich pravidlá relatívne jednoduché, ak nechcete stráviť priveľa času ich vysvetľovaním. Moja hra ich mala jednoduché, no aj tie sa ukázali ako spomaľujúce. Úlohou žiakov rozdelených v skupinách bolo prejsť celou Afrikou, ako prví a pritom nazbierať kartičky s názvami aspoň 25 afrických krajín (kartičky reprezentovali pečiatky v ich pasoch). Na hracom poli bolo viacero odbočiek a týmto spôsobom sa malo docieliť ich strategické cestovateľské premýšľanie. Väčšina hracích políčok bola žltej farby s číslom, tieto políčka skrývali otázky, ktoré boli vo väčšine prípadov spojené s územím v ktorom sa nachádzajú. Každé políčko skrývalo otázky dve, ak by naň náhodou skočilo viacero skupín. Okrem políčok s otázkami, obsahovalo hracie pole aj pár políčok červených (stop na jedno kolo), čiernych (nehoda, smrť), zelených (rýchly presun o xy políčok vpred), modrých (praktická úloha) a bielych (nútená križovatka, napr. pri hode 1 až 3 pôjdu vpraco a nad 4 vľavo). V prípade, že skupina neodpovedala na otázku zo svojho políčka správne, stála ďalšie kolo, takto sa motivovali správne odpovede, čím viac správych skupina má, tým rýchlejšie sa na ceste pohybuje).
Okrem vymýšľania a tvorby prezentácie v ktorej sa nachádza celá stolová hra (s funkčnými hypertextovými odkazmi z úvodnej obrazovky - hracieho pola, na jednotlivé políčka s otázkami) je potrebné vytvoriť aj reálne hracie pole po ktorom sa budú pohybovať figúrky (papieriky) jednotlivých súťažných skupín tak, ako je tomu v prípade klasických stolových hier. Hracie pole som vytvoril jednoducho nasvietením vhodnej mapy Afriky cez dataprojektor na papier formátu A2 na stene. Takto zhotovené hracie pole bolo počas hry nalepené na tabuli, kde všetci žiaci presne videli, kde sa práve v hre nachádzajú.
Ak by som mal zhodnotiť experiment so stolovou hrou, hodnotím ho kladne, žiaci boli zapojení, hrať sa im chcelo, i keď niekedy bol problém s disciplínou skupín, ktoré práve neboli na ťahu a niekedy boli dlhšie prestoje, ako bolo nutné. Celkové trvanie hry sa tak natiahlo na dve vyučovacie hodiny, čo by síce niekomu narobilo na čele vrásky a starosti ohľadne plánov, mne to však príliš nevadilo, veď žijeme dobu, kde flexibilným patrí svet...
Takže priatelia, nebojte sa hrať ... prinajhoršom prehráte! :)
Na internete nájdeme množstvo nástrojov na tvorbu jednoduchých online máp, z ktorých je snáď najznámejším Google maps, ten je na bežné využitie jednoduchých študentských máp dostačujúci, v tomto článku sa však zoznámime s nástrojom Umapper, ktorý dokáže pár skvelých vecí naviac. Jednou z výborných možností využitia Umapper v školskom prostredí je funkcia tvorby skupinovej mapy, ktorú môžu editovať viacerí užívatelia naraz. Práve táto možnosť robí Umapper jedinečným nástrojom využiteľným pri tvorbe skupinových alebo triednych projektov.
Zadanie tvorby skupinovej mapy vašim žiakom môžete spojiť prakticky s akoukoľvek témou. Ak je získanie potrebných informácií pred tvorbou mapy súčasťou zadania, tým lepšie. Pár nápadov na tému skupinových projektov:
1. Pôvod ovocia a zeleniny v obchodoch
2. Odkiaľ pochádza naša elektronika
3. Odkiaľ pochádza naše oblečenie a obuv
4. Ťažba vybraných nerastných surovín vo svete
5. Štáty navštívené žiakmi vašej triedy alebo školy
6. Obľúbené a neobľúbené miesta v našom meste a jeho okolí
7. Naše cesty do školy
8. Čierne skládky v okolí obce
9. Výskyt divorastúcich plodov a húb a v okolí obce ...
Výhodou skupinového zadania v Umapper je skutočnosť, že mapu môže editovať ľubovoľný počet užívateľov, žiakom napr. zadáte tému Pôvod ovocia a zeleniny v obchodoch, tí priamo v obchodoch zistia krajiny pôvodu ponúkaných druhov, zapíšu si ich a svoje zistenia každý jeden z nich vyznačí v mape. Výsledkom bude komplexná mapa, na ktorej tvorbe sa podielali prakticky všetci.
Ako teda na to? Pozrime sa na ovládanie Umapper od úplných základov. Pred samotným začiatkom tvorby mapy je nutné sa registrovať (Sign Up v pravom hornom rohu obrazovky). Registrácia vyžaduje bežné informácie, ako je zadanie užívateľského mena, pod ktorým budú vaše mapy publikované (username), vašu e-mailovú adresu a celé meno. Po registrácii sa prihláste (Log in) a môžete začať s tvorbou svojej prvej mapy klikom na Create map na hornej lište. Objaví sa nám informačná karta mapy, do ktorej v Edit info vpíšeme názov mapy, jej krátky opis a najmä si vyberieme z viacerých ponúkaných podkladov. Osobne odporúčam prvý v ponuke Bing maps.
Dôležitým pre nastavenie tvorby skupinovej mapy pre nás bude políčko User Permissions, v ktorom nastavíme, kto a za akých podmienok môže našu mapu editovať. Pri nastavení, ako je zobrazené nižšie, bude môcť mapu prezerať a editovať ktokoľvek. Pri zaškrnutí možnosti Specific People ju budú môcť editovať len užívatelia, ktorých e-mailové adresy alebo užívateľské mená na Umapper do kolonky vypíšeme. Táto možnosť je bezpečnejšia, keďže tak zabránime, aby nám prípadný "náhodný záškodník" mapu editovaním zničil. Odstránenie celej mapy môže vždy vykonať len jej prvotný autor, spolupracovníci túto možnosť nemajú.
Po vyplnení všetkého nutného (Tags je dobré vyplniť kľúčovými slovami pre ľahšie vyhľadávanie zhotovenej mapy v budúcnosti, alebo inými užívateľmi), môžeme prejsť k samotnej tvorbe mapy, ktorá sa prakticky nelíši od tvorby mapy v prostredí Google Maps. Do mapy môžeme vkladať bodové, líniové alebo plošné objekty, ktorým môžeme meniť tvar, veľkosť, farbu apod. Jednoducho sa dajú, ako ikony lokalít použiť akékoľvek obrázky z internetu. Pridanie polygonu sa dá napr. využiť na jednoduché označenie (vyfarbenie) celého štátu. Informácie o vložených objektoch sa dajú aj dodatočne v mape editovať, pričom môžeme pre každý vpísať nielen názov, ale aj obšírnejšie informácie, ktoré sa užívateľovi mapy zobrazia v okne po kliknutí na objekt v mape. Keď máme mapu hotovú, jednoducho klikneme na Save, čím ju uložíme vo formáte .kml. Ak chceme vidieť, ako bude vyzerať hotová mapa pri prezeraní klikneme na View map v pravom hornom rohu. Keď sme s mapou spokojní a pripravení ju zverejniť, nič nie je jednoduchšie. Od mapového editora sa prescrollujeme nižšie, kde získame Embed code na zabudovanie mapy na akúkoľvek web stránku, alebo URL adresu, ktorú po skopírovaní pošleme cez e-mail, necháme zdieľať na sociálnej sieti, prípadne vložíme, ako hypertextový odkaz do textu.
Ako ukážka vloženej mapy na webe nám môže poslúžiť nasledovná wiki mapa(môže ju editovať ktokoľvek), nadšencov Skimboardingu z Britskej Kolumbie, ktorí si vďaka nej vymieňajú tipy na vhodné lokality pre svoje hobby. Ak by vám tento stručný návod predsa len nestačil na youtube nájdeteviacinštruktážnych videí, ako na to. Stačí len hľadať Umapper.Ale dosť bolo už rečí, poďme mapovať! :)
Školská geografia si priam žiada využívanie dnes už široko dostupných obrazových pomôcok, ktoré nielen napĺňajú Komenského staré zásady o názornosti, ale najmä majú potenciál zvýšiť motiváciu žiakov o dianie vo svete. Denne sa presviedčam, že dnešní mladí ľudia nečítajú noviny a nesledujú ani televízne spravodajstvo, keďže sa ich záujem vo voľnom čase presunul od TV k internetu. Ten je síce plný informácií, o tie však treba mať aktívny záujem.
Ako na fotky ...
Prezentácia už dávno neohúri len samotnou skutočnosťou, že je vytvorená v Powerpointe a nasvietená na plátno cez dataprojektor. Aby sme naplno využili jej edukačné možnosti, mali by sme sa držať zlatého pravidla menej textu a viac obrazového materiálu (fotografií, máp, grafov). Rozhodujúca nie je len kvantita ale aj kvalita nami vybraných fotografií, ktoré by nemali byť vhodné len po obsahovej stránke, ale mať čo možno aj vyššiu "umeleckú hodnotu". Pri vyhľadávaní fotografií pre naše prezentácie na internete sa preto neuspokojme s prvou nájdenou, ale pátraniu venujme trochu viac času, je to síce náročné ale vizuálny výsledok bude stáť istotne za to. O potrebe používať fotografie s vysokým rozlíšením sa snáď už ani netreba zmieňovať. Nič nie je horšie, ako malá fotografia roztiahnutá v Powerpointe natoľko, až v nej vidieť hriešne pixely. V dobe 1000 gigových diskov nie je prekážkou, keď bude mať vaša prezentácia plná fotografií vo vysokom rozlíšení hoc aj 100 MB.
Predíďte tomu, aby nad vašou prezentáciou žiaci nudou otŕčali gamby ...
Všetky fotografie nie je nutné vkladať do prezentácie, ale môžeme využiť množstvo dostupných online fotoalbumov venovaných nami preberanej téme. Tieto albumy sa dajú často pustiť, ako "slideshow". Fotografie v takejto podobe môžu byť napríklad použité na úvod hodiny, kde sa žiaci oboznámia s geografiou danej krajiny aj bez slov učiteľa, na základe videného si sami môžu vyvodzovať závery o živote v danej krajine apod. Ako príklad využitia galérie z Fotopédie si môžeme pozrieť fotogalériu Maroka. Nič nám však nebráni vybrať si aj presne požadovanú tému bez ohľadu na štát napr. obyvateľstvo Ázie.
Pre svoju zvláštnu perspektívu a nový pohľad na zo zemského povrchu nepostrehnuteľné javy sú vynikajúcim pomocníkom letecké zábery alebo satelitné snímky, ktoré dokážu ešte stále ohúriť a upútať pozornosť aj tých, ktorých bežne geografie nezaujíma. Na internete nájdete množstvo ich dostupných zdrojov. Z viacerých si môžeme uviesť aspoň dve:
Prineste krásu do svojej triedy a nechajte žiakov žasnúť ...
Okrem využitia fotografií klasickým sposôbom na hodine sa dá ich potenciál využiť aj vo forme zadania domácej úlohy alebo projektu. Osobne práve experimentujem so zadaním, v ktorom majú žiaci za úlohu analyzovať a opísať vybraný fotopríbeh, venovaný konkrétnej téme alebo problematike. Presné znenie zadania a akýsi krátky manuál so zoznamom využiteľných fotopríbehov si môžete pozrieť medzi mojimi dokumentami. Vynikajúcim zdrojom fotopríbehov zo sveta na rôzne témy sú často aktualitované fotoalbumy Big Picture od Boston Globe, alebo Amusing Planet.
Téma využitia fotografií v školskej Geografii je natoľko široká, že v tomto narýchlo naklepanom článku som ju ani zďaleka nevyčerpal a v budúcnosti sa k nej istotne vrátim. Zatiaľ sa lúčim s heslom, čím viac zmyslov využiješ, tým viac naučíš! :)
Na veľkosti záleží a v prípade máp, ako základného zdroja geografických poznatkov to platí snáď dvojnásobne. Dobrá mapa povie neraz viac, ako zlý učiteľ a preto by sme mali využívať to najlepšie, čo máme k dispozícii. Poznáme však pomery slovenských škôl, ktoré rozhodne najlepšie nie sú a preto vieme, že dostatok nástenných máp alebo atlasov nie je vždy zaručený. Nástenné tematické mapy sú finančne nákladné a priznajme si, kupovať takú mapu poľnohospodárstva Afriky len kvôli jednej hodine v roku je ozaj strelené. Niet však dôvod na zúfanie, všetky mapy, ktoré potrebujeme sú dnes vo výbornej kvalite na internete a po ich zabudovaní do prezentácií plne nahrádzajú mapy nástenné. Chce to len trochu šikovnosti a času stráveného hľadaním.
V tomto príspevku sa však chcem pristaviť pri trochu odlišnej téme spojenej s mapami väčších rozmerov a ich využitím na hodinách školskej geografie. V predošlom príspevku som spomínal využitie obrysových máp a uviedol aj ich dostupné zdroje na internete.
Prečo však nevyužiť potenciál obrysových máp veľkých formátov? Ich využitie je celkom široké. Prvým je zvýšenie motivácie žiakov - sami postupne vypĺňajú mapu skrášľujúcu ich triedu geografickými prvkami s ktorými sa v učivách o danom území oboznamujú. Výsledkom ich snaženia bude ich vlastná a vizuálne hodnotná mapa. Vhodným riešením by mohlo byť aj rozdelenie triedy do viacerých skupín s vlastnými veľkoformátovými mapami a prebudiť nielen užšiu spoluprácu v skupinách, ale aj zdravú súťaživosť medzi nimi. Fantázii sa medze nekladú, veľká obrysová mapa môže byť pokojne aj základom pre tvorbu najkrajšej umeleckej mapy, ktorú môžu žiaci zhotoviť s využitím nimi zvolených výtvarných techník - napr. maľbou, kolážou, nalepovaním prírodnín apod. (Nebola by pekná mapa Afriky s púšťami vytvorenými z nalepeného piesku? :) Veľké mapy majú aj tú výhodu, že sú triede stále na očiach a žiaci ich, ako svoj vlastný výtvor pozornejšie sledujú, čím sa nevedome učia.
Väčšie obrysové mapy nemusia byť nutne veľké na celú stenu, aby boli prínosom. Pre prácu v skupinách si môžeme vystačíť aj s mapami veľkosti štyroch alebo šiestich papierov A4.
Všetko fajn, stále sme sa však nedostali k tomu, čo vás zaujíma asi najviac. Odkiaľ takéto mapy zoberieme, alebo ako si ich prípadne vyrobíme. Najjednoduchším spôsobom tvorby veľkoformátovej obrysovej mapy je prosté prekreslenie dataprojektorom nasvietenej mapy na veľký papier (prekvapivo veľké sa dajú kúpiť v lepších papiernictvach, využiť sa dá aj zadná strana nepoužitej tapety). Základná mapa sa dá takto pripraviť v priebehu pár minút.
Druhou možnosťou je vami požadovanú mapu vytlačiť na ľubovoľnej tlačiarni tak, aby jedna strana A4 zodpovedala len malému výrezu celkovej mapy, ktorá vznikne ich poskladaním a zlepením. Tieto megamapy za vás v priebehu pár klikov myši vytvorí aplikácia Walk throught the continents, v ktorej si môžete dokonca vybrať nielen svet, kontinent, región alebo štát, ktorý chcete na mape mať, ale aj presnú veľkosť mapy o akú máte záujem. Ak by ste v zozname nenašli požavovanú obrysovú mapu, môžete si vytvoriť ľubovoľný megaposter (teda aj mapu) pomocou webu Block Posters, ktorý vytvára formáty ľubovoľnej veľkosti z akéhokoľvek obrázku, či fotografie.
Ak by ste chceli využiť vami zhotovoné megamapy viackrát, jediná šanca, ako ich uchovať je pravdepodobne ich zaliatie do fólie, na ktorú sa dá kresliť a písať špeciálnymi prepisovačky. Keďže je však fólia drahá, vystačí nám hádam aj široká lepiaca páska, ktorou celú mapu zakryjeme. Priznávam sa, že praktickú skúsenosť s týmto postupom nemám, ale domnievam sa, že by to mohlo fungovať.
Niet viac, čo dodať. Hor sa do toho, robte veci vo veľkom!
.png)
