Jeden malý prieskum

Poznáte to, nech už robíte čokoľvek je dobré poznať spätnú väzbu. V prípade učiteľa by to malo platiť dvojnásobne. Bežnou formou spätnej väzby sú v škole pochopiteľne známky, aktivita žiakov na hodinách, ich pohľady a gestá. Čoraz viac sa hovorí, že úlohou učiteľa je nielen naučiť, ale najmä neznechutiť, či dokonca vzbudiť u žiakov kladný vzťah k predmetu. Zaujímalo ma, čo si myslia o mojim hodinách geografie študenti a preto som si pre nich pripravil krátky online prieskum s výsledkami, ktorého sa s vami rád podelím. Dotazník sa dá vytvoriť veľmi rýchlo a jednoducho, výsledky vášho prieskumu máte okamžite spracované v prehľadných tabuľkách. Osobne som využil webovú aplikáciu Survey Monkey, ale dotazníky sa dajú jednoducho vytvoriť aj pomocou Google Docs.

V prvej otázke ma zaujímala obľúbenosť predmetu geografia u študentov, ktorí mohli svoj vzťah vyjadriť na hodnotovej škále od 1 do 10. Z výsledkov zobrazených nižšie vyplýva, že geografia patrí k obľúbeným predmetom, keďže najčastejšou odpoveďou bola hodnota 8 a priemernou hodnota 6,64. Potešilo :)

Obľúbenosť predmetov býva častokrát nepriamo úmerná ich náročnosti, pričom zvykne platiť, že čím náročnejším je predmet pre študentov, tým menej ho obľubujú. Tento jav sa ukazuje byť platným aj v prípade geografie, keďže väčšina študentov ju považuje za ľahkú (najviac odpovedí s hodnotou 2). Priemerná hodnota náročnosti geografie u študentov má na desať bodovej škále hodnotu 4,36, čo znamená, že ju považujú za skôr ľahšiu, ako ťažšiu. Priznám sa, že neviem, ako s týmto výsledkom naložiť. Je to dobre, ale zle? Mám pritvrdiť, alebo pokračovať tak ako doteraz? Chcú mi snáď študenti naznačiť, že majú naviac? :)   

Vieme už, aký je vzťah študentov ku geografii a čo si myslia o jej náročnosti. Ako by si však predstavovali školské hodiny geografie? Drvivá väčšina sa prikláňa k dnes už klasickej hodine realizovanej cez sprostredkovanie nového učiva skrz prezentáciu. Niektorí by prekvapivo radšej výklad spojený s písaním poznámok na tabuľu. Potešilo, že až 30 percent z nich by sa rado učilo samostatnou prácou na internete. Táto možnosť je však v podmienkach slovenských škôl ešte stále technicky nemožná. 

Študenti majú rôzne predstavy, ako by hodina geografie mala vyzerať a čo by ju malo tvoriť. Aj bez bližšieho komentáru je to zjavné z tabuľky odpovedí nižšie.

Nielen školou je človek živý a preto ma v prieskume zaujímalo, kde sa študenti vo svojom voľnom čase stretajú s geografickými informáciami. Výsledky nie sú prekvapivé, čo je však na zamyslenie, je zistenie, že prakticky vôbec nepoznajú geografické časopisy, ktoré v našom prostredí vychádzajú. Pri tomto zistení mi hlave zablikalo červené svetielko vraviace mi, že je nutné pracovať na hodinách častejšie aj s týmito zdrojmi. Veď môj archív časopisov National Geographic, Lidé a Země alebo Koktejl je už celkom dostatočný. Zvyšovanie čitateľskej gramotnosti v geografii pre svetlejšie zajtrajšky! :)

Súčasťou školskej geografie je už neodmysliteľne aj tvorba projektov. Zaujímal ma preto vzťah študentov k ich realizácii. Výsledky sú viac ako uspokojivé a zdá sa, že čas strávený vymýšľaním originálnych zadaní nebol zbytočný.

V poriadku, študenti majú radi tvorbu projektov. Ako si to však vlastne predstavujú a akú formu by projekty mali mať? Výsledky odzrkadľujú trochu konzervatívne postoje študentov, pričom by im najviac vyhovovala tvorba prezentácií. Niežeby som proti nim niečo namietal, len si myslím, že práve ich tvorba je v dnešnej dobe najbežnejším zadaním na všetkých predmetoch, preto by som navrhol aj iné, neotrepanejšie riešenia. Zaujímavým zistením je priklonenie sa študentov skôr k nedigitálnym riešeniam, čo je dnes, keď všade čítame, ako deti milujú nové technológie a prácu s nimi, mierne prekvapujúce.

Ak vás tento spôsob získavania spätnej väzby od študentov zaujal, budem rád ak si to vyskúšate sami a podelíte sa so svojimi výsledkami. Výsledky podobných dotazníkov sa samozrejme nedajú brať dogmaticky ako "zlatá krava", k zlepšeniu našej práce však poslúžiť môžu. Výhodou je ich absolútna anonymnosť pri ktorej sa žiaci neboja napísať svoj vlastný názor.