Viacerí ľudia si dodnes myslia, že škola núti ich úbohé deti bifliť sa nepodstatné čísla. Ako sa dejepis nezaobíde bez datovania udalostí, aj geografia by bola len ťažko predstaviteľná bez čísiel, na základe ktorých môžeme porovnávať štáty, mestá, regióny, rieky ... 

Dávnejšie je preč doba, keď sa na zemepise potili dlane žiaka pred tabuľou v márnej snahe spomenúť si na rozlohu štátu v km2, na dĺžku rieky XY, či na podiel lesov z celkovej rozlohy Burkina Faso. Mať predstavu o týchto veličinách nie je na zahodenie, bohate však postačí, ak ich vieme relatívne porovnať s ďalšími, len tak majú hlbší význam. Štatistika býva nudná, tabuľky hrozivé, darmo žiakom pečiete koláčové grafy v rôznorodých farbách. Veľká škoda, že deti už len málo sledujú klasické rozprávky zo zlatej éry československej tvorby. V nich by sa okrem morálnych posolstiev dozvedeli medzi iným aj to, že síce štatistika nuda je, má však cenné údaje. 


Cez grafy sa stávajú čísla ľudskejšie, lepšie im rozumieť a dá sa na ne pozerať. Skúste ich však rozhýbať a zistíte, že sú celkom zábavným spoločníkom. Práve myšlienky živých grafov sa chytil švédsky štatistik Hans Rosling, ktorý jej vdýchol život a ukázal nám, že graphs might be fun. Ako si predstaviť tieto živé grafy a na čo nám vlastne sú? Povedzme, že nás zaujíma vývoj pôrodnosti v jednotlivých štátov sveta za posledných sto rokov, zároveň by sme však túto premennú dali radi do súvislosti s rastom ich ekonomík. Je medzi týmito premennými vzťah? Ak áno, aký? Štúdium bežných statických grafov by nám zabralo veľa času, nehovoriac o tom, že by sme zmeny našich premenných len ťažko našli v jednom prehľadnom grafe. V školskom prostredí s obmedzeným časom na cvičenia podobného typu, by sme sa do niečoho podobného hádam ani nepustili. Vďaka webu projektu Gapminder máme na monitore (projekčnom plátne) všetko čo potrebujeme rýchlo a najmä v pútavej podobe, ktorú si pre mnou vyššie spomínaný príklad môžete pozrieť klikom tu. Pomocou Gapminder si môžete vizualizovať veľké množstvo údajov z rôznych kategórií, ako napr. ekonomika, obyvateľstvo, zdravie apod. Čo dokáže spojenie gapminder grafov so sprievodným slovom výborného rečníka si môžete pozrieť na ukážke nižšie. Viaceré prednášky Hansa Roslinga sú dostupné aj so slovenskými titulkami na TED.




Áno, áno ... dávam vám za pravdu kolegovia učitelia. Nie každý ovládol nástrahy internetu, nie každý má šťastie na triedu s dataprojektorom. Nezúfajte, aj staré dobré old school techniques hlásia návrat a retro štýl mladí žerú. Ako zaujať aj bez digitálnej zlatej kravy nám ukáže opäť Hans Rosling.



Nielen grafmi je človek živí, občas zatúži aj po estetike čistých čísiel. Tie sú tak ako aj ľudia, najšťavnatejšie vo vzájomných vzťahoch. Kto s kým, kedy, kde a prečo? Naša zvedavosť sa rozbieha na plné obrátky. O to viac, ak ide o peniaze. Peniaze zaujímajú všetkých, žiakov a študentov nevynímajúc. Kde sa koľko zarába, čo kde koľko stojí a kde je najviac sveta žiť. Hlad po číslach z tohto súdka dokáže zahnať poučný web Numbeo, kde môžete porovnávať výšky platov, náklady na život a ceny rôznych komodít medzi ľubovoľnými krajinami sveta. Ako sme na tom v porovnaní so Švajčiarsko a ako s Ugandou? Pátrať po spoločnom, či rozdielnom, nebolo nikdy jednoduchšie. Kde sa žije najdrahšie a kde naopak? Klik klik!

Ak by vám predsa len na prácu s grafmi neostal čas na hodinách, nezúfajte ... vždy sa dá práca s nimi zadať ako projektová téma, či domáca úloha. Zadanie takejto úlohy si môžete pozrieť na ukážke projektíku Jeden svet, množstvo rozdielov


Poznámka:  Článok bol prvýkrát uverejnený na mojom blogu SME pod názvom Svet v číslach žije.